V prírode rozlišujeme niekoľko modelov organizácie živočíšnych spoločenstiev. Tlupa, stádo roj. Keby sa sociálni antropológovia zaoberali chlapeckým kolektívom, asi by boli na pochybách. U nás na sídlisku by však asi dospeli k názoru, že sme sa správali ako stádo a ja som bol rozhodne platným kusom dobytka.
Boli sme rodina slušná, vzdelaná. Dobrá kniha, chutné jedlo, alebo krásny obraz u nás mali svoje miesto. Prosto a jednoducho, muzikou sme nežili. A predsa mi bolo dožičené, aby som poznal pôvaby božskej Polyhymnie a to už v štvrtej triede na Škole v prírode.
Priniesol som si to so sebou, ako nejakú vyrážku. Stal som sa metalistom a všetci o tom vedeli. Vlastne všetci sme sa stali metalistami a opovrhovali sme tými ktorí nie. Sidliskom sa s pravideľnosťou stroja a prísnosťou inkvizítora ozýval dotaz „Si metál, alebo romantik?“ Na čo, každý správny chalan, včítane mňa odpovedal : „Metál“. V skutočnosti som ani nevedel o čo sa jedná. Pochopil som však, že metalisti sú správni chlapi, zatiaľ čo romantici sú nejaké bábovky. A tak som sa i ja stal apoštolom tohto hudobného smeru,pričom som sa nezastavil ani pred hranicami rodiny. Keď som sa opýtal babičky. či je metál, alebo romantik, pozrela na mňa udivene, akoby som mal teplotu, usmiala sa a odpovedala: „No já nevím, něco romantického bych si přečetla, ale metál taky neni k zahození.“
Aby som potvrdil svoju novú identitu, začal som nosiť opasok sa nabitými cvokmi. Bola to vlastne jediná vec, ktorá ma robila metalistom. Tú hudbu som nikdy nepočul, naši mali len taký „blbý“ kotúčový magnetofón a na páskach nejakú „trápnu babskú hudbu“/bola to ABA/. Nemal som staršieho brata, ktorý by mi poskytol bohatšie informácie a tak som sa musel uspokojiť so subalterným postavením. Spolužiaci dávali k dobru detaily o živote skupín, o tom, že žijú na hradoch, chovajú žraloky a pijú krv/čo mi až tak úžasné neprišlo/. Mohli sa pochváliť úžasnými výstrednými nápismi KISS, MANOVAR, alebo IRON MAIDEN na taškách, ba niektorí aj na rifľových/ty vole/ bundách.
V najťaživejšej chvíli, len skutočný metalista vie sebe rady sám.
Ja som sa teda preslávil s jedným vymysleným názvom skupiny SKRABAX a nápisom na peračníku. Faktom je, že po mne chceli chalani aj nejaké detaily o tejto grupe. A ja som mal toľko drzosti/alebo zúfalstva/, že som im poskytol aj akési anglické názvy pesničiek. Musím dodať, že jediné anglické slovo, ktoré som vtedy poznal bolo OK.
Povinnosť sebe žiada pokroku.
Musel som preniknúť hlbšie to tajomstiev rockovej hudby. Už nestačilo vystrkovať učiteľke za chrbtom päsť so vztýčeným malíčkom a ukazovákom. Už som sa nemohol uspokojiť s vlasmi stuženými trnavskou desiatkou. Bolo potrebné konať a dopracovať sa konečne k samotnej podstate. Zatiaľ čo ostatní chalani veselo obchodovali s kazetami, náš magneťák musel zaháľať.
Kto chce, ten problémy prekoná a ja som chcel veľmi. Jeden z B-čkarov Peťa Oringla mal otca, čo robil diskotéky, mal aparatúru, ktorá umožňovala preniesť vytúžené melódie aj na tie nešikovné kotúčové pásky. Problém bol len v tom, že s Oringlom som nebol kamarát a nemohol som spoliehať na jeho ústretovosť.
Kto chce, ten sa nezastaví pred ničím.
Kšeft a výmenný obchod funguje už medzi najmenšími. Dohodli sme sa, že za to, že požiada otca o nahranie nejakej hudby mu dám jeden z mojich/mali sme ich s bratom rozdelené/ modelov lietadiel.
A keď človek veľmi chce, tak mu do toho vždy niečo dôjde.
Neviem už prečo, snáď som dostal nejakú zlú známku, alebo som niečo vyviedol. Proste mal som dostal zaracha a po škole som musel ísť okamžite domov. Čas však bežal a ja som ho nemal veľa, Predovšetkým som nemohol dovoliť, aby sa prezradilo, že som našim ukradol jednu pásku, ktorá sa mala stať základom mojej metalovej zbierky, ale dohoda bola uzavretá nebolo možné otáľať.
Jedinou mojou šancou sa stal bohužiaľ môj mladší brat. Musím prezradiť, že on sám oddanosťou k HEAVY METALu v tom čase nehorel, ba zdá sa mi, že v túžbe podpichnúť ma, sa hlásil k romantikom. Ale určite ani nevedel o čo sa jedná. Vybaveného modelom stíhacieho bombardéru SU-7, kotúčom magnetickej pásky a inštrukciami, vyslal som ho na historické stretnutie.
Sedel som doma, učil som sa tým spôsobom, že som si naslinil prst a so zasyčaním som ho priložil k rozpálenej žiarovke. Bol som napätý, plný očakávaní. Nevedel som sa dočkať, kedy Ondrej príde so správami o mojej hudbe. Vtom sa rozleteli dvere. Stál v nich Ondrej, oči mu horeli nadšením.
„Podivaj co mám“, zahlásil a vyťahujúc niečo z tašky hnal sa ku mne.
Bolo to úžasné. Céčka. Ale nie také normálne boli medzi nimi priesvitné Cečka, niekoľko svietiacich Céčok a dokonca aj paragrafy a Géčka a niekoľko ďalších písmen. Môj brat v ruke držal pravý poklad. Prehrabovali sme sa v ňom, ukazovali sme si ich, zatvárali sme ich do dlaní a sledovali ich svit v tme. Hrali sme sa s nimi najmenej pol hodiny, A vtedy som si spomenul. Áno, môj brat zabudol na poslanie a moje lietadlo vymenil práve za tú reťaz. Halt, nebolo mi ešte vtedy súdené, aby som poznal slasti, ktoré poskytuje Metál.
Poďakovanie: Týmto by som chcel poďakovať svojmu bratovi, že v dôsledku jeho nesolídnosti pri plnení obchodnej úlohy som bol ušetrený výprasku za scudzenie magnetofónovej pásky mojich rodičov a zničenie nahrávky ich obľúbenej Abby. Zároveň chcem vyjadriť nádej, že sa mu, ako obchodnému zástupcovi viacerých slovenských firiem v Číne, podobná vec už nestane.
A nakoniec mu chcem poďakovať za príklad, ktorého som sa držal, keď som vtedy vymieňal jeho zbierku známok za ten nudistický časopis. Hehe.
Komentáre